Dni vysmiatych zubov

Autor: Jozef Ivan | 16.6.2015 o 15:39 | (upravené 19.6.2015 o 14:07) Karma článku: 5,46 | Prečítané:  476x

"Raz za čas mám svoje dni", odvetí mi priateľ s trpiteľským výrazom na otázku, prečo sa mračí. "Minulý mesiac som oslavoval Deň faraónovej pomsty, dnes zas Deň vysmiatych zubov."

"Spresni," vravím, "ani jeden nepoznám.“

 "Minulý mesiac som mal hnačky a dnes pozri:" Dal ruku z líca dolu a odhalil znateľný opuch. "Pred časom bol tento zub (ukázal prstom) vyšpikovaný a kanálik zaplnený. Idem práve od lekára s receptom na antibiotika, nad koreňom je hnis, po odpuchnúti ma čaká stomatochirurgia."

"To sa máš na čo tešiť," poznamenáva jeho starší brat skúsene.

Pritakávam.

"Doba kamenná - hroty, kladivo, dláto, krv. V interiéri takmer kozmického korábu," dodáva ešte kamarátov brat.

Opuchnutý zahreší: "..., chlapi, nestrašte!"

"Prežiješ, ale zanevrieš," uisťuje ho súrodenec a na znak hodnovernosti svojich slov otvára ústa a chvíľku nám predvádza, ako sa vie pohrať s uvoľneným predným horným mostíkom. "Tri zuby pod ním odišli tak ako tvoj. Najprv boli zbrúsené do myších kýptikov, po čase vŕtané a zbavované nervov, potom liečené antibiotikami a následne vybíjané dlátom. Terajšie krajné opory pôjdu skoro za nimi. Pozri ako držia." A zas jazykom exhibicionisticky predvádza svoju ozdobu.

"Genetika, chlapci," vravím im znalecky.

"Houby!" oponuje starší z bratov. "Nikto v našej rodine také starosti nemal a nemá. A obaja sme dosť sčítaní na to, aby sme vedeli, ako sa o zuby starať. Dokonca aj preventívne prehliadky absolvujeme bez absencie..."

"Poďme radšej na pivo," zahlási opuchnutý, "vaše reči ma bolia, zub ešte viac, a navyše desať dní nemám na svoju čapovanú dvanástku ani pomyslieť."

Vyhováram sa, nejdem.

Čakám na trolejbus a triedim vlastné zážitky so zubárskym kreslom. Bolesti, ktoré generuje, mi k aktuálnej epoche ľudstva nijako nepasujú.

 

   Asi na piaty deň sedím v trolejbuse na prednej štvorke, čelom dozadu. Štyri miesta ďalej sa zo sedadla zdvihne babka, že vystúpi na približujúcej sa zastávke. V jednej ruke igelitka, v druhej palička. Pofukujúci prievan jej dvíha šedivé vlasy a evidentne ju núti ku kýchnutiu. Dva návaly babka svalstvom úst zadrží, pri treťom kapituluje. S mohutným „výprskom“ vzduchu a slín jej z úst vyletí zubná protézka. Babkina tvár voskovatie do šoku. Trolejbus práve zastavuje. Po vystúpení jedného cestujúceho sa zadné dvere  zatvárajú pred ďalšou jazdou. Babka nahlas šušlajúc zhrozene kričí:

"Štojce, pán šofér, štojce! Ta ani šom nevyštupela, ani nemám žuby!"

Autobus však ide ďalej, mimo zastávky stáť  nemôže.

Babka ešte s hrôzou aj hanbou v očiach sa pretlačí tri-štyri kroky dopredu, odkiaľ jej neznámy starček pohotovo podáva zo zeme zdvihnutú protézu. Starká ho s vyčítavým sarkazmom šľahne rovno do tváre:

"Dúfam, že mi ňedavace švoju, mladý pán!"

Dedko na ňu prekvapene pozrie a odvetí: "Nie, mladá pani, nie svoju, ale vidím, že aj vaša by mi bola celkom dobrá."

Predná časť trolejbusa vybuchne v rehot. Mladík sediaci vedľa mňa až erdží. 

Babku to popudí a s výčitkou sa naňho osopí: "Šynáčku, ty še mňe šmeješ?! Ta to ja tote ľetajúce zuby vyrabjam?!"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát sa háda s RegioJetom, kto má uvoľniť trasu do Košíc

Súkromný dopravca na linke medzi Bratislavou a Košicami končí koncom januára. Svoje rozhodnutie oznámil začiatkom roka.

TECH

Ukázali, ako vysoko by ste vyskočili na Marse či na Plute

Polmetrový výskok by ste na niektorých telesách premenili na prelet atmosférou.

KOMENTÁRE

Zrušíme kraje, keď sú aj tak nanič?

Nezáujem voličov pomohol zmobilizovať hlasy pre Kotlebu.


Už ste čítali?