Tí – ako potenciálni správcovia krajiny v nastávajúcom volebnom období – sa k sebe nejako správajú.
Na adresu súčasných možno s potešením konštatovať, že omnoho korektnejšie, než ich predchodcovia v minulosti, keď na čele najviditeľnejších ideových prúdov zjavne chýbala kultivovanosť. Lež i vedomie, že „aj keď nebudem stoj čo stoj vo vláde,“ nemienim osobnými neprístojnosťami knokautovať etiku zápasu o hlasy voličov, ale nesmiem ani dopustiť porušovanie humánnej etiky vládnutia zvolených vládcov vôbec. Záver poslednej vety by mal platiť pre každého politika modernej doby: Byť pripravený nedopustiť politické zakopnutia akokoľvek poškodzujúce občana.
Včerajší rozhlasový a televízny súboj pánov Freša, Kotlebu, Berényiho, Kollára, Sulíka a Fígeľa napriek niekoľkým drobným iskrám dokumentoval evidentne výšku ich osobnostnej uvedomelosti. Boli sympatickými vzormi pre masy mladých voličov aj ešte nevoličov, prinajmenšom v oblasti prezentácie myšlienok, otvorenosti a vzájomnej komunikácie. Ukázali rovnako ako lídri v predchádzajúcich súbojoch, kde nás topánka tlačí najviac. Korupcia, rozkrádanie, zdravotníctvo, školstvo, nezamestnanosť... A jedni viac, iní menej konkrétne aj načrtli spôsoby, ako neduhy odstrániť. Ibaže, hoci to možno nie je z pohľadu konkrétnych volieb dôležité, zo zorného uhla vyše štvrťstoročia demokracie za nami však určite áno – málo priestoru sa venuje pružným opravným prostriedkom vo volebných obdobiach a zabráneniam opakovania sa stále tých istých chýb dookola.
Zaujímavý predvolebný, v dobrom ho nazvime – čiastočne „správcovský workshop“, čiastočne „exhibicionizmus“ – je dnes vo finále. Natíska sa kardinálna otázka: ako je možné, že ak máme v našich stranách také "banky" podnikateľskej šikovnosti, prognostických schopností, štátnických vedomosti a politickej diplomacie, že od pamätného novembra stále zápasíme na našom slovenskom území s nezamestnanosťou, chudobou, bezdomovectvom, rozkrádaním, korupčnými škandálmi, zametaním káuz pod koberec, nevymožiteľnosťou práva, pomalým súdnictvom, dusením výchovy, vzdelávania a zdravia národa?! Prečo tie naše "banky" nevytvoria systém obyčajného gazdovského analyticko-syntetického vstupu do každého porušenia ľudskej, humánnej logiky vecí a procesov, ktoré sa vyskytne počas vládnutia hociktorej garnitúry? Predsa zákony píšu oni, a oni ich môžu ústavne ošetriť.
Žeby predsa len boli najdôležitejšie tie peniaze, o ktoré vraj pri válovoch ide, hoci viacerí kandidáti na osobných príkladoch dokazujú, že tomu tak nie je? Ale potom na čom stojí a s čím padá tá naša kultúrnosť? Môj názor je konkrétny: Roky v iných krajinách ukazujú a nedávne obdobie aj u nás ukázalo, že, žiaľ, aj NA a S ochotou a odvahou más vyjsť po každom politickom faux pas do ulíc „na počesť“ autorov prešľapov, transparentmi a heslami ich obrazne postaviť na červený koberec našej verejnej mienky a dovtedy žiadať od aktuálnych demokratických vládcov vyvodenie zodpovednosti (aj s pomocou nezvolených uchádzačov o parlamentné kreslá), kým humánnej, ľudskej spravodlivosti nebude učinené zadosť. A dlhodobo nezabúdať, kto čo vyriešil, respektíve pomohol vyriešiť. Aby nám zas v budúcej predvolebnej „kortešačke“, neťahal múdre medové motúzy popod nos. No dobre.
Lenže ak taká prax má byť zárukou vyššej kultivovanosti vládnucích špičiek našej krajiny, načo potom máme štátne inštitúcie, na chod ktorých každý rok odvedieme takmer polročný zárobok?
