Odstrašujúce signály prešovskej radnice

Autor: Jozef Ivan | 20.5.2016 o 0:00 | (upravené 24.5.2016 o 10:11) Karma článku: 3,48 | Prečítané:  318x

Prešovský kraj je najchudobnejší spomedzi všetkých slovenských regiónov. Jeho hlavné mesto je tretím najväčším v republike. Na čele Prešova je radnica a tím poslancov. V istom zmysle sú rodičmi vyše deväťdesiattisícovej rodiny. 

Spolu s ostatnými obyvateľmi najväčšieho slovenského kraja sú Prešovčania široko-ďaleko najchudobnejšími ľuďmi; ak si uvedomíme, že Slovensko je v životnej úrovni jedným z najchudobnejších štátov sveta.

Otázka znie: Má Prešov na viac? Nejeden názor bude: nechodia sem investori. Dôvod? Diaľnice. Dobre. Ale čo ľudský potenciál východniarov? Kedysi sa vravievalo, že skutočne vzdelaný a vychovaný človek si môže dovoliť všetko, čo si zaumieni, bez toho, aby sa dotkol práv iných ľudí. Ak si nemôžeme dovoliť viac, možno iba nie sme dostatočne sformovaní? Kto kormidluje mestské procesy? Kto usmerňuje aktivitu Prešovčanov? Mestská radnica. Má všetky potrebné kompetencie. Ako nimi narába? AJ TAKTO:

Živo si predstavte, že vám ako 45-ročnému učiteľovi základnej školy mesto Prešov v r. 1996 za mastný peniaz predá pozemok katastrom okódovaný č. 37 (na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok), aby ste na ňom z vlastnej vôle mohli vybudovať prvé a jediné športovisko pre veľké sídlisko Sekčov, ktoré on, „rodič mesta“, mestský úrad Prešov, nedokázal zabezpečiť pre svojich daňovníkov a ich deti ani za 16 rokov po ich nasťahovaní do obytných blokov.

Z požičaných financií sa vám najdôležitejšiu časť diela popri každodenných povinnostiach podarí zrealizovať za necelé dva roky. Pod polovicou areálu však máte chránené ložiskové územie soli, nad ktorým bez citeľného redukovania potenciálnych šiestich hracích plôch nemôžete (podľa banského úradu) postaviť dôstojnú správnu budovu na prijímanie väčšieho počtu domácich a zahraničných tenisových hostí. Uvítate preto verejnú súťaž o severnú parcelu susediacu s vašim areálom, ktorú v médiách (r. 2002) zverejňuje samotný mestský úrad Prešov.

VO VEREJNOM VYHLÁSENÍ SA ZAVÄZUJE

Pozemok bude na víťaza prevedený bez tiarch a záväzkov. Zároveň vyhlasuje, že kvalita investičného zámeru bude mať v hodnotení prednosť pred cenovou ponukou. Veríte mu, do súťaže sa prihlásite. Ste presvedčený o životaschopnosti svojho projektu európskeho významu i o jeho vysokej úžitkovej hodnote pre spoluobčanov mesta i celého Prešovského kraja.

To isté mesto, ktoré súťaž vypíše, ju aj vyhodnotí. Váš projekt je zaujímavý aj preňho, vyhráva. Príde k podpisu zmluvy (r. 2004) a ste nemilo prekvapený. V rozpore s verejným sľubom radnica do zmluvy zakoncipuje ťarchu, predkupné právo vo svoj prospech. Slovo robí chlapa, blysne vám mysľou a dôvera je naštrbená. Zdráhate sa pokrútený dokument podpísať. Ibaže háčik! Mesto je na také konanie pripravené. Bod „e“ vo verejnom vyhlásení: „pokuta vo výške 10 % v prospech mesta (z cenovej ponuky vloženej do obálky), ak víťazný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti“.

DOBEHLI VÁS 

Vo verejnom prísľube bola kvalita projektu predsa nadradená kúpnej cene. Koho ale zaujíma, že radnica porušila svoje písomné ubezpečenie občanovi? Nikoho. Ak nechcete prísť o ďalšie financie (dosť ste ich už vložili do prvého projektu a stále vkladáte do prevádzky športoviska, pretože šport si sám na seba a na svoj konkurenčný rozvoj nikde na svete nezarobí) zmluvu podpíšete. Napokon, ťarchu ste mali aj v prvej zmluve a mesto ju po splnení vášho záväzku odstránilo, sľubuje to aj teraz, zas mu uveríte.   

No megašok vás ešte len čaká. Keď chcete začať víťazný a ešte viac zdokonalený športový projekt realizovať, dozviete sa, že nemôžete. Nedovoľuje to územný plán! Toho istého mesta, ktoré vás v zmluve zaväzuje, že ho tam postaviť máte. Časom zisťujete, že na vysúťaženej parcele nemôžete stavať nič. Územný plán chce na nej mať bytové projekty, zmluva z vôle toho istého mesta naopak – športové projekty. Gordický uzol ako hrom! Hodný profesionála s právnou subjektivitou. A váš areál potrebuje na rozvoj dôstojné zázemie viac ako soľ.

Rastúci údiv nad „odbornosťou“ radničných expertov vám na „entú“ umocní samotná radnica. Prehlásením, že ani vlastnému dieťaťu nemôžete dovoliť postaviť bývanie na vašom vlastnom pozemku garantovanom listom vlastníctva inak ako na ploche danej dieťaťu do podnájmu.

STOŠTYRIDSAŤŠESŤ MESIACOV V BLUDNOM KRUHU

Patový stav vygenerovaný mestom trvá od februára 2004, teda už vyše stoštyridsaťšesť mesiacov. Svoj pozemok zhodnocujete iba v rámci oklieštených možností stanovených mestom, platíte mu zaň dane, ale nijako zmysluplnejšie ho využívať nesmiete. Pôžičky ani úroky nespia a projekt európskeho formátu negeneruje žiaden zisk. Zrušeniu predkupného práva v zmluve (v pôvodnom verejnom vyhlásení radnicou vylúčovaného avšak do zmluvy tou istou radnicou vtesnaného) nepomáhajú ani početné zdĺhavé rokovania s jej kompetentnými, ba ani s najvyššími úradníkmi.

Platonicky končia aj intervencie mediátorov ženského i mužského rodu, rovnako aj rokovania s povolanými poslancami. V nikom vplyvnom, okrem poslaneckého výboru vašej mestskej časti, nenachádzate toľko obyčajnej ľudskej empatie, aby vám definitívne pomohol odstrániť zo zmluvy ťarchu a zharmonizovať zmluvu s územným plánom. A vraj „moja nesloboda začína tam, kde končí tvoja sloboda a tvoje práva...“ Chápeme poniektorí vôbec dosah povedaného?

Najvyšší kontrolný úrad vám radí hlavného kontrolóra mesta, políciu alebo prokuratúru. Paradox! Kam až vás v Prešove môže  dostať váš vrodený filantropizmus. A vraj prečo z neho mladí utekajú...  Prečo je hlavným mestom najchudobnejšieho kraja v republike... Lebo dusí, ubíja tvorivý potenciál vlastných občanov.

FINÁLNY PRODUKT RADNICE – VÝSMECH LOGIKE I DEMOKRACII

Pán poslanec zodpovedný za riešenie problému na úrovni mestskej komisie v televízii povie, že nebude riešiť kauzy, ktoré pred ním spôsobili iní. Neuchádzal sa teda vo voľbách o mandát pokračovateľa činnosti svojich predchodcov?! Je vôbec taký človek, čo nechápe nevyhnutnosť kontinuity fungovania samosprávneho procesu (jedno či obce, mesta alebo vyššieho celku) prípustným kandidátom na zastupovanie občana? Navyše ak obyvateľa, ktorého prípad rieši, pokladá na rokovaní komisie za neprijateľného a ani si od pracovníkov radnice nevyžiada všetky dokumenty, ktoré by mu prípad hodnovernejšie osvetlili a rozhodnutie objektívnejšie podporili?

Tiež je otázne, prečo úradníci nepredkladajú na poslanecké rokovania všetky dôležité dokumenty?! Žeby len tá empatia? Či aj neotrasiteľné stoličky? Alebo aj absencia mechanizmu vyvádzania zodpovednosti? Takže v súvislosti so životnou úrovňou najväčšieho slovenského kraja to asi nebudú len tie dopravné tepny na Východ.

Lebo nezastaví sa vám, demokraticky mysliacemu a cítiacemu človeku, rozum nad postojom iného poslanca toho istého „orchestra“, ktorý tvrdí, že mestských poslancov nejaké verejné vyhlásenie súťaže (predchodcami) v tlači nemusí zaujímať?! Či nie práve verejné vyhlásenie úradu v médiách je tou najkratšou cestou k osloveniu občanov a ich najrýchlejšiemu motivovaniu? A nie je pre radnicu zároveň aj záväzkom, ak ho využila?!

Podobný postup fyzickej osoby voči inému občanovi by čelil žalobe. Vinník by niesol zodpovednosť. Úrady by si s ním hravo poradili oveľa skôr ako za tucet rokov. Aký ochranný štatút má radnica, keď si môže v kooperácii s poslancami verejne dovoliť to, čo si dovoľuje tá prešovská? Štatút nedotknuteľnosti? Vari jej zamestnanci nie sú tiež takí istí občania tej istej spoločnosti ako ich daňovníci – stránky?

V súvislosti s trpkou skúsenosťou sa pýtate na spôsob, ako možno odvolať z funkcie poslanca, ktorý nekoná v súlade s mandátom od voličov (všeobecne, nielen v určitom meste). Skúšate hľadať, no smola, nevyguglíte žiaden. 

A ani netušíte, že radnično-poslanecký tím vo svojej bohorovnosti siaha k ďalšiemu ešte trúfalejšiemu extrému.  Po vyše dvanásťročnej tortúre vybavovania odstránenia predkupného práva zo zmluvy, do ktorej ho vložili v rozpore so svojím verejným sľubom, vám sebavedome pošlú výzvu: Ak chcete, aby sme vám ťarchu zrušili, zaplaťte nám ešte raz, a to podľa súčasných trhových pomerov, rovných 210 000 €. Alebo vysúťažený pozemok vráťte a my vám vrátime vašu platbu spred vyše dvanástich rokov.

Takže, žite a tvorte po tých všetkých horkotrpkých pilulkách v takom meste, ktorého sami hlavní predstavitelia trestuhodne šafária s tvorivým potenciálom, časom i prostriedkami vlastného občana. Ale to asi iba v prípade, že im je „kabátom“, nie „košeľou“... Organicky s povedaným sa sem žiada otázka: V čom že to spočívajú korene korupcie, našej životnej úrovne a nášho zaostávania za svetom? 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?