(nie je podmienkou) a jej produkciou, tak môže vidieť okatý – až militantný vplyv výchovy na každodenné reálie.
Treba ilustrovať? Prosím: Je jar, čas záhradkárčenia. Ak nie ste na tej svojej parcelke varený-pečený ako majitelia susedných, stane sa vám, že po zavítaní na kúsok vlastnej zeme nájdete okolo plota kôpky zoschnutej buriny, skosenej trávy, konárov ovocných stromov i vetiev okrasných kríkov. Pritom svojej vegetácie ste sa ešte nedotkli. Opletá, preriedená a upravená je zatiaľ iba susedná.
Keby ste boli prízemnejší, stúpol by vám tlak, možno až na úroveň šľaktrafenia. Vaše razenie je ale iné. Aj preto cez plot poprehadzované zvyšky radšej vnímate s humorným nadhľadom ako anonymnú ponuku susedov na založenie kompostoviska. Súčasne uvažujete nad výstrahou skrytou v opísanej „dobrosrdečnosti“ navonok kultivovaného susedstva. Výstrahou preto, lebo odpad, aj keď nanútene zužitkovateľný, priletel z územia pedagóga, inžiniera a ďalšej, navonok tiež serióznej osoby. Ako asi mútia vody všednej reality svojimi „pozornosťami“ na iných postoch?
A to sme ešte len v záhradke, nie na úradoch, v hromadnej doprave, obchodoch, kanceláriách, na súdoch..., kde tiež pôsobia im podobní jedinci z rodu Homo sapiens sapiens obdarení svedomím (výchovou kutým v štýle ementálu).
Dajme tomu, že za desaťročia profesionálneho účinkovania vo vyhniach ľudskosti (školách) ste mali možnosť nahliadnuť do množstva rezerv pôsobenia výchovy na ľudskú dušu i na človečie ego. A za ten dlhý čas ste iba jeden-jdiný raz počuli verejne zaznieť názor košickej odborníčky, že drvivá väčšina obyvateľstva je v skutočnosti vychovávaná amatérmi. Netreba ani vravieť „svätá pravda“! Okolitá realita vypovedá rečou faktov.
Zákonne plodiť môžeme získaním plnoletosti; a hneď aj vychovávame. Na dospelom jedincovi však vôbec nie je vidieť, koľko mal jeho rodič rokov pri počatí potomka. Koľko mal s výchovou skúsenosti – je vidieť doďaleka. Rovnako to možno tvrdiť o spoločnosti. Každá má svojich „rodičov“, vzory a hybné sily pre správanie sa vedeného obyvateľstva.
Ruka v ruke s vývojom pospolitosti prebiehajú v nej rôzne transformácie. Ak ste náhodou sledovali či sledujete niektorú zo školských, skúste si spomenúť alebo si všímať, koľkokrát sa pri pertraktovaní vzdelávania hovorilo a hovorí o výchove. Výsledok? Na uliciach retardéry, na štadiónoch kamery, v uliciach miest kamery, v obchodoch kamery. Ba ešte aj v trolejbusoch kamery. Prečo?! Žeby ubúdalo slušných, vychovaných ľudí? I vaša záhradka, praktiky úradníkov, atď., atď. vám odpovedia celkom spoľahlivo.
Ešte okatejšie o kvalite výchovno-vzdelávacích systémov svedčia vzdialenejšie oblasti, odkiaľ prichádzajú až desivé správy o úrovni človeka formovaného ľuďmi a obdareného vedomím, dušou, svedomím... Ak ste odolný, ako vám stámilióny až miliardy podobných, šľak vás pri počúvaní krv mraziacich správ netrafí. Rovnako ako ani v záhradke a ani pri strete s mnohými ďalšími skutkami „vychovaných“ jedincov. Lebo dokážete byť nad vecou aj vďaka akému-takému humornému potenciálu a sebareflexii.
S prežitím by to už ale bolo horšie, ak by ste stáli pred výchovou zdeformovanou ľudskou bytosťou posilnenou prostriedkom tiež z dielne inej ľudskej bytosti, ktorým na vás mieri a môže vás zasiahnuť bez mihnutia oka svojho svedomia a bez ohľadu na váš humorný nadhľad. Že také miesta sú na zemeguli ešte aj v treťom tisícročí je hanbou civilizácie hrdiacej sa prívlastkom ĽUDSKÁ.
Roky počúvame najotrepanejšie klišé zo všetkých prázdnych otrepaností, že každý by mal začať od seba. Veky zároveň presviedčajú, že tento plytký návod nikdy neprinesie jedlé ovocie. Lebo – kto, na ktorom kúsku zeme a v ktorej spoločenskej oblasti začne od seba konať inak, ako je v jeho okolí zvykom? Prestane sused prehadzovať k susedovi zvyšky svojho dvora, ak je jeho svedomie sluhom ega, bez dosahu duše? Alebo neukradne zlodej lákavosť, ak nie je pribetónovaná či privarená? Nevezme byrokrat úplatok? Nebude brzdiť spoluobčanov v aktivitách, keď vie, že si to môže dovoliť, lebo sa cíti bezpečný a nepostihnuteľný v systéme, ktorý ho toleruje? ... Nie sotva. Nebude!
Negatívne vlastnosti v nás formuje anorektická výchova živená systémom, príklady a tolerovanie balastu skupinovou, rodinnou, regionálnou a verejnou mienkou.
Jedinou humánnou cestou vpred je citlivo vytvárať na každom kúsku zeme, v každom medziľudskom vzťahu, v každej skupine, komunite podmienky pre otvorenosť, slobodu slova, obhajovania a konfrontácie názorov kultivovaným, priateľským, mierovým spôsobom; bez hrozieb a strachu pred odplatou a perzekúciou. Všetko v prospech tendencií, ktoré kreujú stále sofistikovanejší spoločenský systém.
Iba skrz individuálne zorné uhly pohotovejšie odhalíme kontaminátorov reality, zdroje frustrácií, trápenia, biedy, hrozieb a prekážok na ceste za opodstatnenejším používaním prívlastku – skutočne ľudský človek, ľudská spoločnosť, ľudský svet.
Hovoriť o každom subjekte s úctou je nevyhnutné. S takou, akú očakávame od iných vo vzťahu k našej produkcii. Lebo aj my frustrujme a stresujeme mnohých z okolia. Bez výnimky, nech by sme patrili do neviemakej kategórie perfektných. Všetci sme „len“ ľudia. A všetci máme s vysokou pravdepodobnosťou (ak ide o nás) ten prevzácny dar – cit; cez ktorý nás môže trafiť šľak vystrelený zo zbrane nevychovancov, produktov chudobnej výchovy, ktorými (ani nevieme kedy) môžeme byť vo vzťahu k iným i my sami. Pokojne sa to môže prihodiť i vo vlastnej záhradke, kdekoľvek, kde súkolie medziľudských vzťahov škrípe pod ťarchou hrubosti, nezáujmu, benevolencie, zbabelosti a neúcty. Možno je na pováženie, že ešte i v treťom tisícročí.