Holé baby a záujem o vec

Autor: Jozef Ivan | 4.9.2015 o 21:47 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  1451x

Zháňal som súčiastku na jeden z množstva nepodarkov súčasnej elektronickej produkcie, pri rozbehnutí ktorej vám niekedy nestačia ani dve vysoké školy a ktoré navyše fungujú len počas záručnej doby. 

Ako inak, dlho som pátral márne. Ale vytrvalo, s vedomím – klopte, bude vám otvorené (chápem úškrny). Až som medzi známymi naďabil na znalca trhu. – Zájdi za tým...

Počúvol som.

Do týždňa bola súčiastka doma.

– Cena? – pýtam sa pohotového dodávateľa.

– Toľko... – povedal.

Vyplatil som, rád, že celkom primeranú sumu.

– A ako sa odvďačím vám? – vyzvedám vďačne.

– To je v poriadku, – kývol rukou.

Odišiel som s pocitom dlžníka, ktorý zo mňa dlho nie a nie odísť.

Zas pomohol znalec trhu: – Netráp sa, do ceny si určite zahrnul aj maržu.

Zapochyboval som. V názore ma utvrdili aj dvaja kompetentní z oblasti materskej elektroniky mojej súčiastky.  – Zaplatili ste oficiálnu cenu.

Znalca trhu som kontaktoval znova. – Čo tvojho kamaráta (myslel som šikovného dodávateľa), zaujíma najviac?  – Reku, kúpim mu niečo, nech ma pocit nedostatočnej vďačnosti už neprenasleduje. Veď mi, celkom cudziemu,  pomohol úplne nezištne.

Znalec chvíľu dumal, potom na mňa vypálil:  – Najviac... asi holé baby...

Tak to nie, zvažoval som doma. Kupliara mu predsa robiť nebudem!

– A o nič iné nemá záujem? – dotieram do znalca telefonicky na ďalší deň.

– Čo iné?! – sála zo slúchadla nervozita. – Veď to máš najjednoduchšie! Odkedy boli vymyslené peniaze, je zbytočne aj ďakovať!

Pochopil som „holé baby“.

Idem s úsmevom za dodávateľom.

Podávam mu „dvacku“. – Vezmite, vážim si vašu pomoc. Ušetrili ste mi kopec času.

– Zbláznili ste sa?! – odťahuje ruku, tiež s úsmevom. – Veď za súčiastku ste mi už zaplatili.

– No hej, – rozmýšľam i pochybujem nahlas. – Ale čo z toho máte vy? Predsa ste ju zháňali. Váš čas, možno i nejaké náklady...

– Netrápte sa tým, – skočil mi do reči, – ak ma vec zaujme, „baby“ pri riešení nie sú podstatné.

 

Rozjasnilo sa vo mne. „Holé baby! Baby.“ Kliky. Vhodná odpoveď aj na opovrhovaním dýchajúcu poznámku kritika: –  Mnohé blogy ani nie sú veľmi čítané...

Lebo nie všetky blogy sú písané pre kliknutia, ale pre vypustenie myšlienky na slobodu, do obehu, na pripojenie k iným príbuzným, na vytvorenie možno aj mienky, ako pomocnice pri riešení ľudských a civilizačných problémov, ktorých je na vrube koruny tvorstva stále ďaleko viac než primerane.

Asi tak, ako keď matka porodí dieťa a nezáleží jej na počte ľudí, ktorí sa to dozvedia. Je rada, že porodila, lebo jednak musela a jednak dieťaťom chce osloviť aj osloví len tých, ktorým je dieťa (téma autora) blízke. 

 

Ťažko pochopiteľné, človeče? Taký je tvoj svet. (Vravím si často, aj teraz, pri sledovaní diania v Európe.)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Boj proti establišmentu? Ako prežiť nápor terorizmu a fanatizmu

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu označiť kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?