Pretože aj ja mám svoju rodinu a nie je mi ako rodičovi jedno, aby žili v tomto "demokratickom bordeli". Aby raz nemuseli hovoriť: „Otec, prečo si bol ticho a nič si neurobil pre zmenu k lepšiemu?!“
Podobných videní reality nájdeme na internete neúrekom. Áno, je okolo nás neporiadok. Nielen materiálny. Podľa správy (z mojich skúsenosti) serióznej rozhlasovej stanice, jedno juhoamerické veľkomesto vyprodukuje za deň 12 tisíc ton odpadu! Koľko ho je denne z celosvetového hľadiska?! Aspoň to tušíme, keď sa sústavne upíname na zhŕňanie a výmenu hmotných statkov? Nemyslím. Boli sme niekedy na skládke za našou obcou, za našim mestom...? Máloktorí. Prečo asi? Pretože zbohatnúť je ľahšie ako zmúdrieť.
Doma i na veľkých zaľudnených plochách sveta máme už (našťastie aj načase) demokraciu, pluralitu názorov, budujeme občianske spoločnosti... A predsa, chaosu a odpadu (nie toho z polemík, ktorý je v potrebnej a užitočnej rozmanitosti náhľadov na tú istú tému nevyhnutný, ako zvyšky pri varení zdravého chutného jedla) je vysoko nad mieru tolerančných schopností planéty i pokojného žitia. Viď napr. len hrozby umelej inteligencie, stupňovaného globálneho otepľovania, neuróz i už spomenutého zahlcovania planéty odpadom. Kto neverí, nech „gúgli, gugli“ a porovnáva, a žasne.
Nedávno, približne v čase priameho, avšak uváženého a realistického pomenovania základných príčin súčasnej migračnej krízy našim popredným politikom (nemenujem, aby ma prípadný oponent nenazval „kúpeným“), som začal čakať reakciu bohatých štátov susediacich s vojnou a násilnosťami postihnutým geopolitickým regiónom. Dnes ráno prišla. Éter oznámil, že zámožní, a teda aj vplyvní a už bývalí susedia utečencov a migrantov ponúknu Nemecku finančné prostriedky na výstavbu 200 mešít. Neriešme teraz technické, ekonomické ani politické súvislosti, ale sociálne, hoci jedni s druhými úzko súvisia.
Chcelo by to preto poriadne nahlas zvolať na adresu konkrétneho prúdu našich, európskych i svetových politikov: „Dobré ráno stará mama!“ Zvykne sa tak vravieť hlavičkám pochopiacim problém po „funuse“.
Ale sledujme radšej filozofiu deja a logiku krokov v epicentre problému. Ak mi moja rodina, ktorá vzišla zo spojenia mojej matky a môjho otca, a tí zas zo spojenia ich matiek a ich otcov, a tí zas..., a tak ďalej a hlbšie do minulosti, nepriniesla možnosť dôstojne žiť, mojim predkom tiež nie a nesľubuje to ani mojim potomkom, začnem hľadať príčiny a formovať podmienky. V dobe informačného boomu je príkladov a vhodných vzorov habadej. Len vysúkať rukávy, ľudsky presadzovať a presadzovať, a presadiť. Ibaže – opak je realitou. Znovu nástup na cestu, ktorá priviedla ku kritickým situáciám, k emigrácii, k vysťahovalectvu.
Nie tak dávno bolo a všelikde ešte je dobrým zvykom pozdraviť pracujúcemu: „Pánboh pomáhaj!“ Satirik rád podpichne: „A ty by si nemohol?“ Realista zareaguje: „Pomôž si sám, i Pánboh ti pomôže.“ A v koľkých svetových jazykoch je známe – lepšie než dať hladnému rybu, je naučiť ho ryby loviť?
Hovorím tak preto, lebo v „červených“ aj v „modrých“ článkoch o migrantoch bolo a je neraz cítiť, že medzi nimi prichádza neprehliadnuteľné množstvo nielen mladých chlapov, ale aj vzdelaných a inteligentných mužov. A nech som akokoľvek zdeformovaný ideológiou, skutočnosti v historickom slede dozadu mi svorne vravia, že tá sleduje len a len svoju nadvládu, moc, túžbu mať sa čo najdlhodobejšie dobre a bezpečne. Aj preto vznikajú demokracie, aby nebolo dobre iba vybraným vyvoleným. Tými sme predsa všetci narodení.
Z toho hľadiska ľudská energia a inteligenčný potenciál prúdiaci v davoch do Európy nie je absolútne využitý pre pokoj vo vlastných krajinách. Na zamyslenie je aj fakt, že ani energia a inteligencia európskych a svetových filantropov nedisponuje dostatkom predvídavosti a namiesto riešenia príčin možných regionálnych turbulencií rieši až nepríjemné dôsledky. Cirkvi nevynímajúc.
Preto som zvedavý na reakciu pápeža Františka I. ohľadom najnovšej ponuky tých, ktorí by mohli omnoho efektívnejšie napomáhať humánnym projektom vo svojom susedstve i vo svete. Lebo počas svojho pontifikátu svetu dokazuje, že nie je vysokopostavený demagóg žijúci v treťom tisícročí, ale predovšetkým humánne a realisticky mysliaci človek. A mienkotvorná autorita, ktorá ovplyvňuje aj názory u nás doma.