Komisii predsedal Ing. Rastislav Mochňacký. Bol mi umožnený vstup v sprievode poslanca PhDr. Rudolfa Dupkalu, PhD., nakloneného riešiť problémy voličov, ktorý fundovane odprezentoval moju agendu. Vďaka tomu som mal možnosť nerušene sledovať priebeh rokovania.
Ako občana ma okrem iného potešil aj fakt, že vyjadriť sa k svojim problémom bolo na tejto komisii umožnené viacerým iným občanom. Pritom nemožno povedať, žeby ich vystúpenia boli na konštruktívnu kritickú otvorenosť chudobné, skôr naopak. Ten, kto im dal súhlas vystúpiť, určite nepredpokladal z ich strany chválospevy. A práve preto v mojich očiach občana stúpol na imaginárnom rebríčku profesionálnej i ľudskej kvality reprezentanta, nezáleží či štátnej alebo samosprávnej moci, poriadne vysoko. Lebo obidve energie, štátna i samosprávna, tvoria formatívny celok a verejná realita je ich zrkadlom.
O to väčšie bolo moje sklamanie, keď som počas návštevy svojho pozemku členmi inej skupiny, Komisie mestského majetku dňa 11.11. 2015, požiadal jej predsedu Mgr. Stanislava Ferenca o vystúpenie na najbližšom rokovaní a súhlas som nedostal. V porovnaní s predchádzajúcou skúsenosťou som si hneď všimol to, čo by neušlo pozornosti žiadneho obyvateľa obce ani mesta - kvalitatívny rozdiel poslancov v prístupe k občanovi.
Výsledok toho rokovania komisie, na ktorom som sa nesmel zúčastniť a jej fórum podrobnejšie zasvätiť do genézy jedenásť rokov sa vlečúceho problému môjho pozemku, vyznel v môj neprospech. A to i napriek tomu, že zástupca štátnej moci, teda úradníci mesta spracovali návrh na riešenie mojej agendy kladne.
Oslovil som teda poslanca Ing. Ľudovíta Malagu, ktorý ako člen komisie mestského majetku prejavil počas návštevy môjho pozemku najväčší záujem o detaily. Navrhol mi, aby som znova požiadal o účasť už na najbližšom zasadnutí ich komisie a tam prezentoval svoj nesúhlas s jej rozhodnutím a detailmi zdôvodnil prečo. Obrátil som sa na JUDr. Miroslava Makaru, vedúceho odboru správy mestského majetku. Preto, lebo u predsedu komisie p. S. Ferenca som už raz nepochodil. Pán M. Makara mi hlasom evokujúcim prirodzený a nefalšovaný záujem o problémy občana vysvetlil, že ako referent komisie mi nemôže dať súhlas k vystúpeniu na jej zasadnutí a odporučil mi kontaktovať p. S. Ferenca.
U toho nie že som 19. 11. 2015 opäť nepochodil, t. j. nedal mi súhlas prezentovať svoj občiansky postoj k vlastnému pozemku, za ktorý platím mestu dane, ale dokonca mi oznámil, že on ako predseda komisie vidí riešenie vo vrátení pozemku mestu... Po jedenástich rokoch vlastnenia, po výhre vo verejnej súťaži podľa paragrafu 276 obchodného zákonníka. Prinajmenšom čudesný poslanecký cit pre občianske právo v demokratickej spoločnosti...
A toto už považujem od poslanca voleného občanmi, ktorý sa pred voľbami uchádza o ich hlasy práve sľubmi chrániť ich záujmy, za zradný úder pod pás. Aby som sa predsa len nejako dostal so svojim názorom pred dnešnú komisiu mestského majetku, požiadal som p. Ľ. Malagu o prezentovanie môjho stanoviska, s čím úplne samozrejme občiansky a poslanecky súhlasil.
V úvode som napísal, že zasadnutí mestských komisií som sa po zmene režimu zúčastnil nie viac ako tri krát. Prečo po zmene režimu? Lebo v demokracii by totalita autokratických tendencií jedinca mala byť principiálne vyvažovaná iným názorom, ak existuje, a malo by byť svätou povinnosťou každého tento trend podporovať, poslanca tobôž. Dve najčerstvejšie skúsenosti mi však vravia, že v praxi budovania občianskej spoločnosti existuje právna medzera. Kým Ústava nám, pilierom štátnej ekonomiky garantuje právo obhajovať svoje humánne občianske záujmy, ani nie tak úrad, reprezentant štátnej moci, ale práve poslanec ako posol a garant verejnej moci nám v tom urputne a ku podivu aj úspešne bráni. Koho teda zastupuje poslanec Mgr. Stanislav Ferenc? Za koho kope? Odpoveď zrejme vyjde na povrch čoskoro sama.
Pre úplnú korektnosť po skončení pracovného dňa dopĺňam, že vďaka dvom tu menovaným pánom poslancom Ľ. Malagovi a R. Dupkalovi som sa mohol úvodu dnešného rokovania predmetnej komisii zúčastniť a vďaka prajnému hlasovaniu všetkých jej členov aj vystúpiť so svojimi argumentmi.
Práve preto, že som „dosť“ nahliadol do mechanizmov kreovania verejného života komunálnou politikou, verejne sa prihováram za sprístupnenie jej jednotlivých rokovaní občanom zákonným spôsobom.
