Brutalita je bosorka

Autor: Jozef Ivan | 19.11.2016 o 9:35 | (upravené 19.11.2016 o 17:37) Karma článku: 3,07 | Prečítané:  497x

Opozíciou koalície peňazí musí byť morálne právo. Je jedno, či za červenej, modrej alebo kankalinovej vlády. 

November ´89 si nepripomínajme len v novembri, „nežnú“ majme v podvedomí každý deň do najbližšej oveľa úspešnejšej „nežnej“.  Nefunkčné bolo, je a vždy bude nahrádzané funkčnejším. Žiaľ, sem-tam sa s vyprázdňovaním vaničky vyleje aj dieťa. Náš, slovenský prípad. Našu radikálnu spoločenskú očistu pripravili a realizovali nepripravení ľudia. Pri každom výročí vyjdú na povrch nejaké ich pochybenia. Napriek pomýleniam, vďaka im! Máme demokraciu. Väčšinou môžeme slobodne vyjadrovať svoje názory. Väčšinou. No aj  taký stav slobody prejavu môže byť katalyzátorom pokroku. Osobne si preto aktérov „nežnej“ vážim. Aj z ďalšieho – najdôležitejšieho dôvodu: obišla sa bez veľkých obetí.

Kedysi v ´76. roku som stál pred terajšou prešovskou VÚB bankou s PhDr. Jozefom Kuchárom, šéfredaktorom Prešovských novín, orgánu OV KSS. Niesol som do Duklianskych tlačiarní  rukopis Na skle maľované. Kritickú glosu o rozchádzaní sa slov s činmi na vysokých miestach. Možno bolo našim profesijným šťastím, že sme sa náhodou stretli pár metrov od cieľa mojej cesty a tým aj od začiatku našich možných osobných problémov. Jozef Kuchár bol šéf s rovnou chrbticou a priamym pohľadom. Prečítal článok a pokrútil hlavou: „Toto by nás oboch odrovnalo.“ „Budujeme predsa demokratický centralizmus,“ oponoval som. „Centralizmus áno, ale pre demokraciu tu zatiaľ niet miesta,“ odvetil tónom znalca spoločenského diania.

Neriskovali sme. Vládli komunisti. Vystriedal ich však kapitál, oveľa totalitnejšia sila, lebo denne s klapkami na očiach šprintujúca k patologickému triptychu – zisku, moci, nadvláde. So slobodou prejavu to zase nie je až také ružové. Predavač vlastnej práce si naďalej musí zahryzávať do jazyka alebo sa zahaľovať "nickom", pseudonymom. Pustiť si jazyk na špacírku môže iba v prípade, že už má náhradné zamestnanie. Koľkí však majú to šťastie v dnešnom  prebytku pracovných príležitosti (ktorých bude len a len pribúdať)? Iste, disciplína musí byť. Ale mieru únosnosti by mali poznať obidve strany. Peniaze túto schopnosť nadobudnú iba v sci-fi.  

Neskôr som založil a redigoval podnikový časopis ZPA Dukla Prešov. Ak boli dôvody aj kriticky, hlavne na adresu plytvania materiálom a ideologickej pojašenosti a nadradenosti niektorých nadriadených. Redakčnej rade ani vedeniu to nebolo po chuti, vraj znevažujem prácu robotníkov i celý podnik. Svoju nevôľu mi dávali pocítiť. Zdokumentoval som im dôvody, prečo píšem ako píšem. Nepomohlo. O postoj som preto požiadal denník Pravda – v sedemdesiatych rokoch. Neodpovedala mi, ale správanie podnikových generálov sa zakrátko rapídne zmenilo.  Ešte aj na kúpu bulharskej Rakije chceli moje odobrenie. 

Čo tým chcem povedať. Vonkoncom nezáleží na režime, ak na dôležitých postoch sú ľudia pripúšťajúci existenciu humánnej logiky a rešpektujúci jej princípy. Empatickí, rozhľadení, inteligentní. Nie kariérne figúrky, balastom škodlivým okoliu naprogramovateľné hlavy. Po novembri ´89 máme na Slovensku tú smolu, že na obidvoch brehoch našej politickej riečky je veľmi málo charakterných džentlmenov nerešpektujúcich práve tú humánnu logiku. Ak by boli, nemohli by existovať javy, ktoré už 27 rokov iba frustrujúco a platonicky evidujeme a ktoré vnímavejšie povahy vyháňajú do cudziny. Dlhodobá bieda za katedrou sa prejavuje biedou spoločnosti.

Aké máme možností? Buď celkom zmeniť štruktúru našej vlády, po vzore susedných krajín, kde s korupciou, klientelizmom, rozkrádaním, bohorovnosťou úradníkov a ich centrál si vedia rady a žijú dôstojne, alebo hneď od zajtra pravidelnou dôslednou kontrolou činnosti komunálnych poslancov a samospráv zdola navodzovať atmosféru neodkladnej potreby kultivovaného spravovania nášho štátu. Inak aj o ďalších 27 rokov budeme tam, kde sme dnes, a niekoľko svetových geopolitických indícií signalizuje, že možno ani nie.

Demokraciu máme, ale pre humánnu logiku, rovnosť pred zákonom, právo a spravodlivosť pre všetkých tu zatiaľ niet miesta, tak isto ako to bolo za socializmu. Moc peňazí má dušu nerastu, ktorého tvrdosť prevyšuje všetky pozemské kamene, a silu energie, ktorej dokáže vzdorovať len vysoká inteligencia presiaknutá hlbokou empatiou. Vychovávať takých ľudí zatiaľ nedokážeme. V kvalite ľudskosti však pokročíme aj tým, že žiadnym kvalitatívnym zmenám nebudeme obetovať žiadne životy. Brutalita je prvá bosorka, ktorú treba čím skôr raz a navždy od koruny tvorstva oddeliť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať

Viete, čo je populizmus?


Už ste čítali?