Prešovský Sherlock Holmes oslavuje

Autor: Jozef Ivan | 23.2.2020 o 22:32 | (upravené 24.2.2020 o 20:49) Karma článku: 3,22 | Prečítané:  459x

Je pre mňa ľudským prekvapením. Keď som ho prvýkrát stretol, bolo vedľa neho voľné miesto, práve také, aké vyhľadávam, na okraji radu, odkiaľ možno odísť bez obťažovania okolo sediacich. S dovolením som si prisadol. 

Zaujatý dejom ma okrem „nech sa páči,“ možno viac ani nevnímal.

Rokovanie prešovského mestského zastupiteľstva nás evidentne zaujímalo obidvoch. Mňa osobnejšie, aspoň som si to vtedy myslel,  lebo už v tom čase som s mestom dlhodobo riešil svoju záležitosť (betónovanú radnicou). V jednej chvíli sa ku mne obrátil s mierne ironickým komentárom práve prebiehajúceho poslaneckého schvaľovania. Reagoval som v zmysle: „Ako sa vás to dotýka?“ Odvetil rozhodne, bez zaváhania: „Ako občana.“ Odvtedy sa ten jeho generálny motivický impulz sledovať a občiansky kriticky posudzovať verejné dianie v Prešove, najmä to riadené radnicou a poslancami, nezmenilo.

Okrem iného aj blogér Emil Osavčuk, lebo o ňom je reč, nemá zo svojej príkladnej občianskej angažovanosti k veciam verejným okrem evidentného osobného morálneho žiaden hmatateľný osoh, všetko, čo svojou mravčou činnosťou pre obyvateľov Prešova robí, činí dobrovoľne, húževnato. Až investigatívne odhaľuje prešľapy mestských úradníkov a poslancov. V duchu ho preto vnímam ako prešovského Sherlocka Holmesa.

„Nemajú ma radi,“ prehodí občas s polotrpkým úsmevom, ale v očiach mu vidíte presvedčenie, že čo robí, robí správne, tak mu káže jeho charakter vycibrený čestným tvorivým životom a zodpovednými pracovnými funkciami v produktívnych rokoch. Lebo čestnosti a spravodlivosti nikdy nie je v tejto našej hektickej a turbulentnej dobe, ktorú si robíme sami, dosť. Kto si myslí opak, nech zdvihne ruku. Emil Osavčuk vie, že takých by bolo málo, aj preto je ku svojim kritikom tolerantný, ohľaduplný. Hnevá ho akurát to, čo možno každého svedomitého človeka, že je medzi nami tak málo kritickej sebareflexie a tak veľa túžby vyniknúť za každú cenu, aj na úkor najslabších z nášho okolia.

Teraz prezradím, čo som ešte ani Emilovi Osavčukovi nikdy nepovedal. Už veľakrát som si počas spoločného sledovania rokovaní prešovského mestského zastupiteľstva, či počas rozhovorov o kvalite služieb mestskej radnice alebo o vývoji prešovských reálií uvedomil: Ako je možné, že tento človek nie je v občianskej spoločnosti poslancom, verejným funkcionárom?! Má perfektnú schopnosť vnikať vhľadom do spletitých obecných procesov.

Keď ho počúvam, s akou erudíciou komunikuje niektoré špecifické témy s poslancami odborných komisií mesta, tá otázka vo mne rezonuje ešte nástojčivejšie. Prečo nie je plateným verejným činiteľom? Mrháme ľudským pokladom, keď ľudí, ako je pán Emil Osavčuk, aktívne nenominujeme  do funkcií, v ktorých by nám boli takí užitoční, ako je účinný liek v chorobe. A naša stále menej morálna doba nemocná je.

Dozvedieť sa o Emilovi Osavčukovi niečo bližšie priamo od neho je zložité, nikdy o sebe nehovorí, viem akurát, že pracoval ako typograf a normovač v slávnych prešovských Duklianskych tlačiarňach, kde som kedysi chodil zalamovať dávne Prešovské noviny ako redaktor a neskôr „svoj“ časopis ZPA Dukla. Raz spomenul, že zastával rôzne funkcie v odboroch, bol vedúcim práce a miezd, predsedom ROH aj členom Predsedníctva Ústredného výboru ROH pracovníkov chemického, papierenského, sklárskeho a polygrafického priemyslu. Rád sa zdržiava vo svojej záhradke. Iba dedukujem, že vyhľadáva aktuálne aj historické informácie, pretože ak ho niekedy chcem stretnúť, viem, že v knižnici sa mi to určite podarí, príkladne sa stará o rodinu.   

Raritou pre mňa je, že len pred pár dňami sme sa stali facebookovými priateľmi. Včera som si práve vďaka úžitkovej ponuke toho média všimol, že pán Emil Osavčuk dnes oslavuje narodeniny. Zdvihol som telefón a gratuloval mu, domnievajúc sa, že k 75. narodeninám a on na mňa vyšiel s číslom, ktoré mi, vzhľadom na jeho elán, pracovitosť a húževnatosť k nemu vôbec nesedí: 85.

Tak teda „živjóóó!“ pán Osavčuk, Emil, nech Ti ešte dlho slúži pevné zdravie, nech ešte dlho píšeš kritické články na Blog, sme.sk a do Prešovského večerníka, nech si ešte dlho oporou svojej rodine, Ty, naša mestská celebrita a príkladná autorita, Človek, akých je málo a tak veľa takých treba, chlap s kritickým myslením, so zmyslom pre detail, pre mieru, pre takt. Srdečne gratulujem k sviatku.  Ďakujem osudu, že Ťa privial do môjho života.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?