reklama

Boh, obozretnosť, predvídavosť a (post)koronavírusový hyenizmus

Zamyslenie (len pre trpezlivých): V 2017-om r. som tu publikoval blog Priznajme si inteligenčnú plytkosť. Ešte predtým, v r. 2015 Výchova je zbraň, hovorme o jej dostrele. Čiže zameranie na ľudský faktor v každodennosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Teraz podlieham nutkaniu zhluku okolností nadviazať na uvedené témy v širších súvislostiach.

Z tlače domácej i zahraničnej vieme, že Koronavírus skolil už 18.250 ľudí – potenciálne tri menšie mesta, ak si domyslíme všetky možné súvislosti, po chrbte behá mráz! Vyše miliardy obyvateľov trčí v domácej karanténe... vo „väzení,“ „hom ofise,“ na dovolenke... Čo „zajatec,“ pandémie, to iné vnímanie čakania na „hepijend“ v podobe normálnych časov. Hyperkonzumu? Už na dlhšie asi sotva. Ale indície tu boli...

Asi nikomu terajší status výnimočného stavu nie je po chuti a sotva pre niekoho je dobrovoľný. V súvislosti s našou inteligenciou, ktorej (okrem génov) predchádza výchova a tak interakcia s prostredím, sa núka nástojčivá otázka: muselo až k pandémii dôjsť? A následné otázky: Sú tragédie nevyhnutné? Koruna tvorstva nevie existovať bez fatálnych kríz? Hladomor, osýpky, cholera, ebola, mor, ekonomické krízy (detaily sú vo Wikipédii), ťažké existenčné situácie a nešťastia vôbec, včítane ozbrojených konfliktov, vojen. Nie dosť na trvalé poučenie sa (vraj) moderného pokrokového(?) sveta, teraz už aj digitálneho, ktorý už u detí systémovo presadzuje čítanie s porozumením? A sám seba ten náš progresívny svet s porozumením – číta, či nečíta?... Predbehnem s názorom, podľa mňa nie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akí sme my ľudia ešte „greenhorni,“ nováčikovia, zelenáči na tej našej prepožičanej planéte i vo vzájomných medziľudských(...) vzťahoch, keď, napríklad, vlastnou činnosťou si z vlastného hniezda robíme rozsiahle smetisko. Koľko akých podnetov nášmu umu ešte treba, aby anticipáciu (predvídavosť) zaradil do svojho každodenného programu myslenia a bol pripravený tak, aby nebolo neprirodzených mŕtvych?

Obrázok blogu
(zdroj: Námet a text Jozef Ivan, kreslí Mikuláš Fekete)

Či je pokojný život aj v treťom tisícročí, v epoche prípravy osídlenia Marsu stále ešte utópiou? Som presvedčený, že nie, že obrat je možný a metóda poruke; napriek tomu, že pánom i bohom sveta je bankovka. Avšak – prispievajú k tomu i cirkvi. A viera?...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pápež František vyzval veriacich k modlitbe. Ak by nás Pán Boh vypočul a riešil zložité situácie za nás, nezačalo by to našu degeneráciu? A zároveň nedeklarovalo, že všetko má na svedomí On? V akom svetle by sa potom ocitla ľudská zodpovednosť za stav svetských vecí, sociálnych procesov? Stará múdrosť vraví: „Pomôž si, človeče, i Najvyšší ti pomôže.“ A to je asi tá najsvätejšia pravda o modlitbe, ktorá však vyššiu moc nijako nepopiera. Pomáhame si ale my, ľudia, keď práve nezúria epidémie alebo prírodné katastrofy? Venujme hodinku dejinám ľudstva hoci len z googlových informácií o svetovej chudobe a obraz o našom pretechnizovanom a pretechnologizovanom svete sa nám zaostrí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stáročia a zvlášť demokratické desaťročia ticho naznačujú, že sa treba dôsledne vzájomne podporovať, aj formou upozorňovania hasiť, čo ťa nepáli, húževnato, vytrvalo a priateľsky vystríhať jeden druhého pred následkami zlých rozhodnutí, toxických krokov, činov a treba byť stotožnený aj s upozorňovaním na vlastnú adresu. Spočiatku to možno zabolí, ješitnosť sa nezaprie hlavne u egoistov, narcistov a im podobných superdokonalých pováh, k duchovného stavu ktorých sa občas priblíži asi každé ľudské indivíduum. Ale zvyknúť si na vyšší stupeň osobnej občianskej zodpovednosti je vždy prvoradejšie, užitočnejšie a ľahšie, ako byť predčasne spopolnený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V The Washington Post v nedávnych dňoch uviedli, že Donalda Trumpa americké spravodajské agentúry v januári a februári varovali pred globálnou hrozbou Koronavírusu. Prezidentova administratíva však (vraj) potrebné kroky nespravila. Dnes majú USA vyše 49 tisíc nakazených, obetí 622... Kritická mediálna poznámka sa týka skoro všetkých vírusom v druhej vlne dotknutých vlád, včítane talianskej, španielskej, nemeckej, britskej...; okrem taiwanskej, juhokórejskej a singapurskej. Číňania, ktorí sa už začali tešiť z víťazenia nad Koronou, údajne skutočný stav spočiatku zjemňovali, Briti sa zas začali spoliehať na prirodzený priebeh a následný zisk obyvateľskej odolnosti... Minulý pondelok taktiku náhle zmenili, teraz evidujú 422 obetí a nariaďujú trojtýždňovú karanténu... Chápete súvislosti? Všetky uvedené prvky konania svedčia o istej úrovni myslenia sformovaného nielen vzdelávaním, ale aj výchovou a osobnou filozofiou vládcov; nielen najvyšších, na každom vrchole pyramídy akejkoľvek komunity.

Slovensko patrí podľa mnohých do skupiny primeranejšie reagujúcich krajín. Máme dôvod na hrdosť, štart odboja proti novému trójskemu koňovi, ktorý za krátky čas stihol povraždiť vo svete vyše 18 250 ľudí, sme nezaspali. No stále zarážajúco veľa Slovákov sa ešte i dnes správa, ako keby vírus Korona bol komárom, ktorého možno odplašiť rukou; chodia nielen bez rúšok (o ktorých si mnohí myslia, že sú neúčinné!)...

Pandemickou otázkou je, či sme od samého začiatku čelenia infekcii nemali byť kompetentnými upozornení aj na ochranu očí okuliarmi, obličajovými štítmi a rúk rukavicami, zvlášť po tom, čo sme sa dozvedeli o nákaze čínskych otolaringológov a oftalmológov od svojich pacientov. Druhým rébusom je, či ochranných prostriedkov nemalo byť od samého začiatku dosť pre každého. V starom režime existovala branná výchova i pravidelné branné cvičenia aj s maskami, niekedy ich mali najmä školáci plné zuby, ale systémová prax svedčila o spoločenskej ostražitosti a predvídavosti.

Obrázok blogu
(zdroj: Prevzaté z Facebooku)

Z hľadiska efektívnejšieho/ozdravnejšieho konania v budúcnosti teraz asi sotva postačí iba si pomyslieť, hoci aj nahlas – po boji je každý generálom. Lebo krízy sme tu už mali, len nedávno tiež, a poučenie?!...

Popri všetkých základných ochranných prostriedkoch, ako informuje priebeh pandémie, najúčinnejšími externými zbraňami proti Koronavírusu sú testovanie a karanténa. Toto základné know-how mali mať občania všetkých potenciálne postihnuteľných krajín hneď po tom, ako sa epidémia prehnala čínskou provinciou Hubei. Po uniknutí vírusu z Wuhanu iba vlády čínskych susedov Singapúru, Tajwanu a Južnej Kórei začali pohotovo testovať príchodzích na svoje územie. Upozornil na to niekto našu vládu? Ak áno, tak účinne? 

Koho, kedy a ako bolo treba preverovať v ostatných štátoch včítane nášho, je vecou odborníkov ovenčených titulmi lekárskych, farmaceutických, právnych, inžinierskych a participujúcich vied.

Z interných antivírusových prekážok je podstatná ľudská imunita. Toto by malo mať na pamäti v normálnom režime sveta v prvom rade právo – medzinárodné a národné predovšetkým; ak sa považujú za potrebné a humánne inštitúcie. Lebo ak pozrieme napríklad len na svetovú potravinovú produkciu, ktorej (česť výnimkám) (nie?)prvoradým cieľom je zisk, zistíme v nej množstvo balastu imunitu človeka oslabujúceho. Ak vynecháme všadeprítomné cukry, mäsová klobása, napríklad – obsahuje všelijaké prísady, len mäsa najmenej. Búšime do kompetentných, aby stav zmenili? Ako aktívne je v tom procese právo? A ako aktívny, požadovačný a dôsledný hociktorý dotknutý občan a jeho spoluobčania?

Na začiatku slovenskej vírusovej krízy z okolia Vranova nad Topľou zaznelo zákaznícke rozhorčenie nad zvýšením veľkoobchodnej ceny kilogramu múky o jedno euro. V elektronických vydaniach Denníka N, inak aj môjho obľúbeného portálu, môžeme čítať pred záverom zaujímavých článkov, že sú uzamknuté a otvorené len pre predplatiteľov. Zatiaľ v poriadku, v súlade s kapitalistickými zásadami. No zámok platí aj pre príspevky pojednávajúce o správnom narábaní s rúškami... A nespadajú teraz náhodou aj rúška do prvej osvetovej i praktickej línie boja proti COVID-19? Ďalšia akútna otázka dňa: Kde začína priživovanie sa na biede iných? Bude zaujímavé tento fenomén sledovať (len?) v najbližších mesiacoch, možno rokoch?

V protiklade s uvedeným vyznieva napr. humánne rozhodnutie Sme.sk: „Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem.“ Poklona, Sme.sk! Rúškami zahalené tváre sú, samozrejme, aj plodnou studnicou vtipných nápadov a nemusia pritom situáciu vôbec zľahčovať. Naopak, môžu pozitívne pôsobiť na psychiku a inšpirovať.

Obrázok blogu
(zdroj: Mikuláš Fekete)

Zrejme každý vychovaný empatický človek cíti vďaku a úprimné uznanie za všeobecne prospešné rozhodnutia, rovnako aj obdiv k hrdinom dneška – ku každému pracovníkovi zabezpečujúcemu chod štátu a fungovanie jednotlivcov. S úctou skloňujeme mená profesií, ktorých pracovníci denne nasadzujú svoje zdravie v prospech ostatných – zdravotníkov, farmaceutov, obchodníkov, zásobovačov, bezpečnostných zložiek, ale i politikov a ... Potlesk balkónov na ich adresu je dojímajúcim dôkazom, že napriek rôznym šarvátkam sa správame ako jedna usporiadaná rodina. 

Zarezonovalo vyjadrenie našej pani prezidentky Zuzany Čaputovej. V zmysle, že teraz nie je čas na revanšizmus. Nie je. Ale na druhej strane – v záujme nástupu nadhľadovejšieho správania sa každého jedinca na ceste k osobnej filozofii vyššej zodpovednosti za svoj život a stabilnejšie a vyváženejšie bytie nášho okolia, t. j. aj bez chudobných a bezdomovcov je tiež nevyhnutné ukazovať na nedostatky v čase najpotrebnejšom – aktuálnom, aspoň tak, ako poskytovať prvú pomoc pri kolapse organizmu.

A v tej rovine myslenia a konania nemožno nepovedať, že dotknutí vedci a vlády začiatkom januára a februára 2020 zaspali svoj nástup do deja sveta. Nie je to sprenevera ich poslaniu, ale aj ľudskosti ako takej? Nie sú predsa na to, aby boli v permanentnom strehu, ako rodič, ktorý sprevádza dieťa na ceste k dospelosti? Ide predsa o dôsledky... Kritika však nemôže, nesmie byť podprahovým volaním po tvrdosti pogromov, takú treba okamžite v zárodku odsúdiť a zavrhnúť. Za chyby sme zodpovední všetci, ktorí postrehneme vytváranie podmienok k ním – a mlčíme. Prato píšem, ako píšem.

Psychiatrička Eleonóra Balentová, Madrid, pre Sme.sk povedala: "Situácia je bezprecedentná. Lekár musí niekoľkokrát denne určiť, komu dokáže pomôcť a koho nechá zomrieť." 

Kam sme to doviedli tú našu hypermodernú, zázračnými technológiami a technikou nadupanú súčasnosť?! Nie je načase hlasno zvolať: Ľudstvo, spamätaj sa! Relatívne neveľa dní sú Benátky bez turistického ruchu a do ich vodných ulíc sa vrátili ryby!!! Poučenie? Prírode by bez koruny tvorstva bolo lepšie. Tak prečo nebyť pokornejšou, skromnejšou, kultivovanejšou prírodnou súčasťou? Nech aj technicky a technologicky vyspelého sveta. Ale to by sa bolo treba najprv vysporiadať so základnými antagonizmami obyvateľstva zemegule, ktoré v zjednodušenejšej forme sídlia aj v medziľudských vzťahoch.

Obrázok blogu
(zdroj: Kresba Mikuláš Fekete, text Mikuláš Fekete, Jozef Ivan)

Takže, má čo i len najmenší význam prehliadať šlendriánstvo okolo nás, ak ho vidíme a iní buď nie, alebo ho vidieť nechcú?!

Myslím v článku niekde chybne a Vás sa to negatívne dotýka? Upozornite ma, prosím, napomínať a upozorňovať sa, by mala byť naša vzájomná povinnosť. Mnoho tu zverejnených drobnosti to potvrdzuje. Aj práve preto, že: ...

V piatok pred jednou prešovskou lekárňou chlap dáme na jej upozornenie, že chodí bez rúška, odvrkol: „Staraj še o sebe, ty pi*o.“ V nedeľu mladý manželský pár s dieťaťom na sídlisku Sekčov tej istej dáme na jej upozornenie podobné prvému odsekol: „Neriešte, to nie je vaša vec!!!...“ Nie absurdné myslenie mladých rodičov? Naše zdravie nie je naša vec...

Všetko, čo sa okolo nás v blízkom i vzdialenejšom svete deje, súvisí s inteligenciou a empatiou jednotlivcov započatou výchovou a formovanou ideami a filozofiou hlavných spoločenských prúdov. Kto vidí čiernu a mlčí, pomáha šíriť tmu. 

Ak nemáte predplatené diskusie v Sme.sk,, píšte mi do schránky esofia@esofia.sk. Vopred ďakujem. A každému prajem imunitu najvyššej akosti a antibakteriálne dni. 

Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj Internet)

Na znak hlbokej úcty k obetiam a sústrasti pozostalým zapaľujem tieto pietne sviece.

Jozef Ivan

Jozef Ivan

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  97x

Autor: Sex času s nulou, Emócie v celofáne, Adamovo rúcho, Gény Tálie, Líšky v Rozprávkove, Slivovica - dostupné v kníhkupectvách a na esofia@esofia.sk. Časť tvorby bola preložená do ukrajinčiny a srbštiny. Spoluautor: Ako soľ, Samostatnosť a samosprávnosť školy. Vydavateľ: Zlodej bozkov (G. Glovacký). Absolvent dvoch vysokých škôl z troch, pedagóg aj v USA, novinár, riaditeľ školy, tréner, metodik olympijských športov, rozhodca, publicista, básnik, promotér, rozprávkar, člen Spolku slovenských spisovateľov, zakladateľ, majiteľ Víkendovej školy športu, ŠK a spoločn. ESOFIA, autor, investor, staviteľ, majiteľ šp. areálu ESOFIA. S tenisovým zverencom nás zaradili do Knihy sl. rekordov. Vysadil som 80 stromov. British Publishing House LTD - BRITISHPEDIA ma zaradilo do Encyklopédie Osobnosti Českej a Slovenskej republiky. Vážim si to, nepracujem pred kamerou ani mikrofónom. Viac ma to zaväzuje aktívne podporovať dianie k hlbšej ľudskosti človeka, vo výchove, vzdelávaní, kultúre, športe. Zoznam autorových rubrík:  HOLUB V HRSTI, ROZUM NA STRECHENezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu