Ľahšie zbohatnúť ako zmúdrieť

Autor: Jozef Ivan | 27.10.2020 o 10:27 | Karma článku: 3,34 | Prečítané:  454x

Písomné zamyslenie sa jedným ťahom nad úrovňou nášho dneška. A zas priamo do editačného okna; keby nie, pokorná úvaha by skončila v prepadlisku počítačového disku - ako mnoho jej predchodkýň, pretože kolo dejín točia peniaze... 

...v tom som si istý

Počas pedagogického pôsobenia v USA (Chicago) som neraz počul v detských modlitbách pred vyučovaním povzbudivú vetu: "Narodil si sa preto, aby si prežil šťastný život."

V duchu som vtedy veľakrát - pri porovnateľných príležitostiach porovnával americký spoločenský potenciál s našim slovenským a vyšiel mi skoro vždy záver, že aj slovenské štátne možností by mohli svojim deťom a občanom takú nádej ponúknuť. By mohli... 

V dnešných časoch chaotickej bláznivej doby, po takmer štvrťstoročí konštatujem, že my na to síce ekonomický potenciál aj máme, len nemáme na to ľudí – ochotných a schopných viesť riešenie situácií v smere: tvoje práva končia tam, kde začínajú jeho práva... Táto filozofia u nás okato absentuje. Máme to nastavené ako kartári – väčší, silnejší berie.

Zvonku sa možno zdá, že ani v Amerike to z tohto pohľadu nie je najružovejšie. Nie je, ale vhodný na uvedomenie si reality a reality je fakt, že nás je cca 5.5 milióna a Američanov vyše 328 miliónov... Medzi dvomi sa ani Covid-19 nemnoží takou rýchlosťou a do takej monštruóznej sily ako medzi šesťdesiatimi; Američanov je totiž toľkokrát viac...

U nás nie je človek ihlou v kope sena... Sme skoro ako jedna rodina, a predsa máme stále chudobných, ktorých pribúda, a bezdomovcov, z ktorých drvivá väčšina svoj stav neblahorečí. Vytvoril ich náš zvlčievajúci sa systém. A ten systém tvoria osobnostné špičky našej slovenskej rodiny... Prostý človek túžiaci len po pokojnom šťastnom živote, pre ktorý sa narodil, im v ich súbojoch o výslnie moci a bohatstva však výdatne pomáha pštrosou politikou strkania hláv do piesku pred problémami v jeho blízkom okolí, na riešenie ktorých má občiansky dosah garantovaný Ústavou, voľbami a šlendriánskym (žiadnym) auditom plnenia politických sľubov a úradníckej efektívnosti.   

Darmo tu máme kontrolu moci mocou, keď dve najvyššie a najrozhodujúcejšie nezvládajú sami seba. Až vražda človeka (ponižujúci prejav človeka sformovaného štátnym systémom tretieho tisícročia), ktorý si poctivo robí svoju prácu (a jeho milovanej osoby, navyše nežného pohlavia) a stupňujúce sa pobúrenie senzitívnej verejnosti ich rozhýbe k (dúfajme, že nie jalovej) sebaanalýze. Každému je jasné, že mám na mysli politikov a právnikov. Tých prvých si dokonca volíme, tých druhých formujú poverení za naše peniaze. Koľkože to mesiacov v roku robíme len na štát? Takže na svoj štát, či na ich štát?  

Ako v dobrej kultivovanej  rodine, mali by sme nie čím skôr, ale okamžite zaviesť povinnosť zaväzujúcu každého nášho člena - verejne a adresne poukazovať na tvorcov lapsusov, prešľapov, neprávosti, čo smerujú za hranice práv ich kreátorov, do výsostného územia práv dotknutého občana. TOTO SA U NÁS NEDEJE.

Možnosť ukazovať prstom (trebárs aj klávesnicovým) len na šlendriánov pôsobiacich vo verejnom živote a platonickým naznačovaním anonymizovať tých z najbližšieho okolia z nás robí rodinu/spoločenstvo potmehúdov a farizejov, to znamená pochybných hospodárov, správcov svojho vlastníctva. Chcete príklady? Pristavte vlak prázdnych vagónov.

Každá bunka nášho výchovnovzdelávacieho systému by mala okamžite (ak nie z rozhodnutia našich zbyrokratizovaných slimačích úradov, tak z vlastnej vôle) zaviesť trvalú kroniku svojej produkcie a zapisovať do nej špičkové osobnosti, ktoré v našom a svetovom sociálnom priestore dačo pozitívne, povšimnutiahodné spravili pre ľudstvo, a na formovaní ktorých sa podieľala. Tak isto by každá škola mala v kronike trvalo archivovať nepodarky svojej produkcie, ktoré SPRAVODLIVÝ systém odsúdil na prevýchovu.

Som presvedčený, že neselektívna otvorenosť a adresnosť upriamená na každého člena našej štátnej rodiny prinesie každej prirodzenej dobrovoľnej rodine oveľa viac a oveľa lepšieho ovocia, ako zahmlievajúca pseudonymizácia a anonymizácia, prepáčte za výraz – šmejdov.

Takže ma pokojne otvorene ľudsky kritizujte, som tu predsa pre Vás. Viac šťastia v živote prežijem, keď Vám budem užitočný, lebo som človek – tvor sociálny.

P.S.: Keď vidíme, koľko peňazí sa valí k nám z EU a koľko od nás preč do iných území a kás, koľkí z nás sa ubránia dojmu a vzápätí presvedčeniu, že tu niečo nesedí, keď tie toky majú moc plynule roztvárať nožnice medzi bohatými a chudobnými?  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.


Už ste čítali?