šatníkovou chladničko-mrazničkou zásobenou zväčša polotovarmi. Raz za neprítomnosti domácich som skoro pol dňa, až do stavu vlčieho hladu, pátral po zápalkách na uvarenie obľúbených vajíčok na mäkko. A stačilo len stlačiť gombík a plyn platničky sa rozosmial sám – jednoduchosťou dovtedy v domovine nepoznaného riešenia aj mňa. Smiech ma doslova položil na stoličku.
Všetci poznáme zmysel prostého človeka pre ironickú nadsádzku, vtip. „Pánboh pomáhaj!“ vracal a vracia vďačným – Pánboh „vyslíš“ (a požehnaj). Alebo úsmevným – Pomôž si sám, človeče, i Pánboh ti pomôže. Nuž, help yourself, man. Pomôž si sám.
Do čínskeho Wu-chanu predvčerom pricestovalo 10 vedeckých expertov WHO na svoju značne oneskorenú misiu, aby zistili pôvod spolitizovaného koronavírusu. Čína súčasne informovala o svojom prvom úmrtí na Covid-19 za osem mesiacov. Vo štvrtok hlásila Národná komisia pre zdravie 138 infekcií, čo je najvyšší počet zaznamenaných prípadov za jeden deň od marca minulého roku. ... Uvádza okrem iného Medzinárodná spravodajská agentúra Agence France-Prese so sídlom v Paríži. Prečítať si môžete tu,
Koronavírusový zbrojný potenciál už nie je pre nás až takou neznámou... Naše tušenie jeho tajných zbraní vo vývoji za pochodu je však ešte stále na úrovni predstáv predškoláka o akčnej alchýmii lásky. Aj tá sa na nás prilepí, ani nevieme kedy, a na počiatku je tiež neviditeľná...
No predvídať ju a zariadiť sa, pripraviť dušu na jej atak je takou istou strategickou povinnosťou ako zbystriť pozornosť pred vjazdom do neprehľadnej zákruty. Na to máme nielen certifikát špecifickej spôsobilosti, ale aj zozbierané vedomosti, skúsenosti, zmysly oči, uši a – rozum. Dnešná doba, masami štípaná prívlastkom splašená, na uletenosti ktorej nemáme, žiaľ, žiadny podiel, si nás sarkasticky doberá, ako by sa svetu zišiel receptor a syntetizujúci orgán v oblasti svetového zdravia vidiaci do zákruty... Prvou dámou, ktorá by mu vďačne nosila kytice, by bola svetová ekonomika. My všetci by sme sa jej na kvitnúce dary s radosťou skladali. Aj sa skladať budeme, v generáciách, len už nie pre múdru predvídavú prevenciu, ale pre dôsledky kohosi zodpovedného.
Z najvyššieho miesta USA na začiatku Covidovej invázie vážne zaznela groteskná rada –striekať do žíl čistiace prostriedky. „Logické“! Veď keď hygienická chemikália dokáže s kovidovým agresorom zatočiť na kľučke dverí, prečo nie aj na ceste k ľudskej bunke?!
Vo Veľkej Británii nastúpili strmhlav cestu – prirodzeného zisku kolektívnej imunity. Opäť prejav „vedeckej“ logiky; dokonca aj s „prihliadnutím“ na zdravotne oslabených... A práve odtiaľ vyrazil do boja Covid-19 násobne údernejší – ani nie po roku zdokonaľovania svojej potencie priamo na (lokálnom) fronte GB. Rúška tiež neboli spočiatku odporúčané. Neriešil sa ani význam „dier“ v štruktúre použitých textílií, ani „robustnosť“ predátora podobného námornej míne...
V globále už smrteľne vybuchla v dvoch miliónoch protivníkov! A apetít mu stále rastie; strachovať sa už treba aj o zvieraciu ríšu. Z ktorej, daj Boh, azda vzišiel. A tvor (vraj) najrozumnejší stále vyrába zbrane. Proti sebe. Dožijeme sa ešte prekvapení? Aj globálnych určite. Indície naznačujú. Až potiaľ žiadne prekvapenie.
Takže, čo tak začať partizánsky odboj?
Aspoň dovtedy, kým nám kompetentní spojenci dodajú účinné zbrane. Veľké vojny sa bez partizánčiny neobídu. Nemyslím odboj len tromi slovami – rúška, ruky, odstup - pretavenými do činov, ktoré denne pripomína aj Slovenský rozhlas, kde je všetko každým slovom vyladené. Špeciálny výcvik totiž umožňuje korone vstupovať do nás aj sliznicou... oči... Stačia teda tri obyčajné slová?... Užitočné ako dennodenné rébusové hlásenia: „Vyliečilo sa xy osôb.“ Ako? Čím? Odpoveď je v tajničke. Šírenie osvety.
Mediálne veľtoky priplavili aj informácie. SARS-CoV-2 má podľa nich istú životnosť. Dožívajúci je v podstate vakcínou. Na útok už nemá síl. Poskytuje imunite signály/manuál, ako ho zneškodniť. Kdesi sa uvádzalo, že máme doslova šťastie, ak na taký oslabený vírus natrafíme.
Čiže – počin v štýle Donalda Trumpa a Borisa Johnsona – čo tak ponúknuť infekčnému pacientovi trebárs plastový predmet, nech sa naňho schuti vykašle, infikovaný plast potom rozumne uložiť a, povedzme, v tretej štvrtine životnosti vírusu sa z okašlaného plastu prstom do nosa nainfikovať? Nie lepšie, ako so založenými rukami čakať za pecou?
Čo poviete? V diskusii.